Slovenský projekt BOV 8x8, nákup kolesových bojových obrnených vozidiel, nás môže zaujímať primárne z dvoch dôvodov. Jednak ide o príklad akvizície vo formáte vláda-vláda, čo je spôsob nákupu vojenskej techniky, ktorý je všeobecne prijímaný ako efektívny a vhodnejší než klasické verejné súťaže. A jednak sa ho aktívne účastní Česká republika, ktorá spojeneckej krajine ponúka svoje osvedčené vozidlá Pandur II. Aktuálne je ale projekt skôr v stave, ktorý zdvíha varovný prst, že aj nákup formou medzivládnej dohody môže viesť k netransparentným a nepríliš pochopiteľným situáciám. Rôzni aktéri pripomienkového konania reagovali na zverejnenú "štúdiu uskutočniteľnosti", ktorá odporúča ako najlepšie riešenie nákup fínskych vozidiel PATRIA AMV. Prinášame výber, pre slovenské ministerstvo obrany, nie veľmi veselého čítania.

Foto: Kolesové bojové vozidlo Patria AMV | Jorchr / CC BY-SA 3.0

Spomedzi piatich uchádzačov autori zmienenej štúdie, ako sme už informovali, dali prednosť fínskemu vozidlu Patria AMV pred českým typom Pandur II SK, a štúdiu uskutočniteľnosti formulovali skôr ako predbežné vyhodnotenie prvotných ponúk. Rozpory a zarážajúce nedostatky ich prístupu sa teraz dostali pod drobnohľad pripomienkových miest slovenskej administratívy. Tieto pripomienky potvrdzujú, čo sme už v súvislosti so štúdiou uskutočniteľnosti konštatovali a zmieňujú taktiež ďalšie problémy.

Jedna z pripomienok sa napríklad týka toho, že autori štúdie úplne pominuli fakt, že uchádzači s výnimkou Španielska nevyhoveli požiadavke OS SR na merný výkon motora pri maximálnej hmotnosti minimálne 15,5 kW/t a logicky sa pýtajú, prečo MO SR akceptuje bez komentára ponuky, ktoré tento parameter nesplňujú (pri vozidlách Patria, Piranha a Stryker tabuľka 14 na s. 68 štúdie uvádza nižšiu než požadovanú hodnotu, španielsky Dragon ju prekonáva, a u českého Panduru II nie je hodnota uvedená). To isté platí pre požadovaný palebný priemer. Minimálna hodnota je 320 a opäť nie je dosiahnutá žiadnym z uchádzačov. Ide ostatne o beztak zastaralú požiadavku s ohľadom na plán vozidlo osadiť slovenskou vežou Turra a hodnoty týkajúce sa výzbroje a palebnej sily tak nie sú v rukách výrobcov vozidiel.

Ponúka sa pritom otázka a v pripomienkach zaznieva, prečo si MO SR u jednotlivých uchádzačov nevyžiadalo doplnenie údajov, ktoré mu pre porovnanie vozidiel chýbajú. Iba v tabuľkách na s. 68-70 je políčok obsahujúcich slovo "neudané" veľmi veľa. Pritom záver štúdie tvrdí, že z takticko-technického hľadiska požiadavkám OS SR vyhovujú vozidlá Patria AMV a Pandur II, nie je však zrejmé, na základe akej metodiky boli ich parametre hodnotené: "Ministerstvo obrany nezverejnilo váhy jednotlivých parametrov v rámci hodnotenia technickej hodnoty, teda nie je možné zhodnotiť efektivitu jednotlivých riešení. Schopnosť plávať nemôže byť nadradená úrovni ochrany BOV."

Pripomienkové miesta nemohli opomenúť zrejme vôbec najväčší problém celej "štúdie uskutočniteľnosti", tak ako bola na webe MO SR publikovaná a tým je nevysvetliteľný rozdiel v cene zabezpečenia údržby behom životného cyklu vozidiel: "Vzhľadom na extrémne rozdiely medzi finančným ohodnotením životných cyklov medzi jednotlivými uchádzačmi je možné, že neboli hodnotené rovnaké požiadavky na životný cyklus modelov jednotlivých uchádzačov, čo môže u najnižších ponúk v budúcnosti znamenať dodatočné náklady," znie námietka, za ktorou sa skrýva viac než trojnásobný rozdiel medzi cenou udanou Fínskom a Českou republikou. Inými slovami, Fíni tvrdia, že modernú bojovú techniku je možné udržiavať po dobu dvadsať rokov s tretinovými nákladmi v porovnaní s Českou republikou. Prírodné zákony ale platia všade rovnako, ceny vstupu rastú a skôr než čokoľvek iného, fínska ponuka pripomína snahu využiť nedôslednosti zadávateľa a podstreliť celkovú cenu svojej ponuky. Slovensko by na to mohlo veľmi šeredne doplatiť.

"Z hľadiska ponukovej ceny je totiž výpočet TCO ten parameter, ktorý posúva inak z hľadiska skutočne vynaložených prostriedkov na obstaranie BOV 8x8 drahšiu fínsku ponuku na prvé miesto hodnotenia. Požadujeme preto opätovne o rozklad tohto ukazovateľa v prílohe a následne, vzhľadom k jeho enormnému vplyvu na určenie poradia ponúk, a najmä na výšku skutočne vynakladaných finančných prostriedkov z verejných rozpočtov, jeho záväzné ukotvenie v zmluve."

Pozoruhodná a dôslednosť práce na pripomienkových miestach potvrdzujúca, je výhrada, že nezodpovedá súčet čiastok v celkovom prehľade predpokladaných nákladov na s. 113-114 štúdie uskutočniteľnosti. Americkej ponuke vozidiel Stryker tak autori veľkoryso zlým súčtom/absenciou kontroly "vylepšili" ponuku o tri milióny eur. 
Pripomienky k štúdii hovoria o jej nedôveryhodnosti a explicitne zmieňujú pochybnosti o transparentnosti postupu a vyhodnotení podaných ponúk: "Z dostupných verejných zdrojov je však doložiteľné, že z úrovne MO SR už prebehlo rokovanie aj navrhnutým a Vládou SR nepotvrdeným víťazom tendra. Táto skutočnosť v kontexte k obsahu a nevierohodnosti dokumentu vyvoláva pochybnosti o transparentnosti vykonania a vyhodnotenia tendra a súčasne o účelnosti, efektívnosti a hospodárnosti použitia verejných zdrojov."

Zaznieva takisto otázka, či bola vôbec metodika vyhodnotenia prijatých ponúk v bodoch 3.2 a 3.3 štúdie verifikovaná uchádzačmi. Štúdia sa odvoláva na "približne" 60 odborníkov MO SR a OS SR, ktorí sa na vyhodnotení ponúk podieľali, ale takéto tvrdenie je nepreskúmateľné, a rovnako tak úplne chýba jasná deklarácia, že všetky závery štúdie bezvýhradne podporili. Štúdii je vytýkané aj to., že na mnohých miestach ponúka iba slovné hodnotenie, zatiaľ čo pre objektívne posúdenie by bolo možné uviesť presné hodnoty: "Dokument nezahŕňa prílohy, obsahujúce podrobný rozbor a vlastné hodnotenie jednotlivých oblastí, protokoly z testovania vozidiel a pod. Tým sú uvedené slovné hodnotenia nepreskúmateľné. Vo vyššie uvedenom zmysle možno konštatovať, že dokument nevytvára predpoklad pre objektívne, transparentné, nespochybniteľné a preskúmateľné rozhodnutie vo veci víťaza tendra a k tomu je potrebné ho doplniť o relevantné údaje."